obzvlášť tešila, mala som už dávno jasnú predstavu, čo ako na plátno nanesiem. Namiešať farby je pre mňa už hračkou, čo sa zase len potvrdilo. Potrebovala som zelenú, samozrejme, takú špeciálnu. Hovorím jej ani, ani, ani. Už podľa tohto náznaku Vám musí byť jasné, že som ju vyrobila z troch zelených. A výsledná bola nesmierne zaujímavá. Mala svoje čaro. Dokonca oslovila aj moju kamarátku a to až v takom zmysle, že sa ma prišla opýtať, ktoré odtiene som konkrétne použila. Samozrejme, že som si nemohla pamätať, kam som ich, respektíve v akom poradí, položila. Okrem toho si z nich mohli medzičasom vybrať aj iní ľudia, čiže by sa zrejme aj tak ocitli na inom mieste. NO ale len tak som vybrala hneď tri, akosi sa mi pozdávalo, že by to mali byť práve tie konkrétne tri. Keď sme ich zmiešali, výslednou bola tá, ktorou som maľovala ja. Bola som na seba hrdá, že som to utrafila na prvý raz.
Osobne mám veľmi rada svetlé jasné farby a tak keď som uvidela motív s takými, ihneď som po ňom siahla a pustila som sa do maľovania. Najskôr som si ale vypočula rady našej lektorky. Začala som kvetmi, tie mi prišli na to vhodné . Pomyslela som si, potom, keď ich už budem mať rozmiestnené na plátne, ľahšie sa mi bude dotvárať ostatné. Naozaj tomu tak bolo. Tie horce, či už v plnom rozpuku ale aj v púčikoch, mi pomohli- mohla som sa sústrediť už len na jednotlivé steblá trávy, ktoré síce nakoniec aj tak svojím spôsobom takmer splynuli v jeden celok ale chcela som to urobiť týmto postupom, spôsobom.
Nakoniec sme obrazy vyfénovali, keďže sa priblížil koniec a my sme potrebovali odísť. Nedá sa to predsa s ešte nezaschnutými farbami, mohli by sa Vám zliať, zmiešať- samozrejme, tak ako ste si to ani vo sne neželali.
Som veľmi rada, že som na kurze bola a už sa teším na ďalší, na ktorom budeme maľovať hmlu v krajine. Určite to bude prinajmenšom zaujímavé.
Helena Michlíková
