na Štedrý deň. Nemyslím, že by na tom až tak záležalo, no deti by sa určite potešili dobrej sánkovačke, prípadne lyžovačke alebo aj korčuľovaniu. Aj ja som sa rada korčuľovala , keď som bola malá. Bavilo ma jazdiť pri mantineloch a teda zabrať celú ľadovú plochu. V naleštených bielych korčuliach som sa cítila ako naozajstná krasokorčuliarka. Musím sa priznať, že mi to zo začiatku nešlo až tak dobre, musela som sa poriadne sústrediť aby som sa odrazila z jednej nohy na druhú v tom správnom momente a korčuľovala som po celom obvode klziska. Keď nás bolo veľa, snažili sme sa niekedy s kamarátmi drgať, čo bolo ale na ľade dosť nebezpečné. Nám to ale v tom veku vôbec neprekážalo a tak sme si jazdili ako deti- nakoniec- veď sme nimi aj boli. Keď som následne videla zamrznutú rieku a odvážlivcov, ktorí sa po nej preháňali, len som im v duchu závidela ich odvahu. Na tenký ľad by som nikdy nevstúpila. Možno nemusel byť vždy až tak tenký, no ale čo keby?
Helena Michlíková
