nie som celkom istá, či sa mi ho sem podarí umiestniť. Uvidíme. Ak nie, budem sa o to pokúšať počas najbližších dní. No, nechám to teraz tak a následne budem múdrejšia.
Ale k veci. Ako som sa v jednej chvíli- doteraz neviem, čo tým smerom môj zrak pritiahlo, pozrela smerom nad kulturák, uvidela som nad ním krúžiť kŕdeľ vtákov. Bol to zaujímavý úkaz. Už dlhšie som ich totiž nepozorovala. V detstve sa tak dialo oveľa častejšie. Asi to bude aj zmenou mojich záujmov, i keď príroda a všetky javy s ňou spojené, medzi ne stále patrí. Stále má svoje miesto. V prvých chvíľach mi ale napadlo, že sú to divé husi.Okamžite som túto myšlienku zavrhla, veď tie by mali letieť smer juh a nerobiť tu kruhy vo vzduchu. Keby som bola bližšie, možno by som ich aj rozpoznala. Nachádzala som sa ale v cekom veľkej vzdialenosti. Vtáci boli z toho dôvodu ešte menší než v reále, musela by som zobrať ďalekohlad, aby som získala skalopevnú istotu. K tejto činnosti som sa ale akosi nemala, napadol mi ihneď nemenovaný film, resp. jedna jeho scéna, i keď tá bola v celkom inej súvislosti. Len ten ďalkohlad sa v nej taktiež vyskytoval.
V ten deň som zažila ešte veľa pekných prírodných scenérií. Nie všetky sa mi podarilo fotoaparátom zachytiť. Jeho pamäť nie je bezodná.
Niekde v mojom vnútri sa tento úkaz zakorenil a budem si ho aspoň touto formou pripomínať.
Helena Michlíková
