ma zase raz neklamal. Vonku bolo nádherene, napriek miestami prudšiemu nárazovému vetru. V takom momente som sa snažila nájsť si nejaké závetrie, chvíľu som počkala, až sa vietor ukľludní a išla som ďalej. Keďže mojím hlavným plánom bolo dnes už spomenuté opálenie sa, mala som radosť pri zacítení tepla na mojej tvári. Pri čakaní na spoje som sa slnečným lúčom priam nastavila. Keď potrebujete aby Vám prišial spoj čo najskôr, nestane sa tak. Ale dnes, keď by som ho až tak nepotrebovala a radšej by som si teda ešte na zastávke postála a opaľovala by som sa, prišiel ako na zavolanie. No nič, musela som nastúpiť. Veď som mala ešte jeden cieľ, ktorý bol vlastne aj tak ten pôvodný. A ním bola návšteva môjho obľúbeného kníhkupectva Martinus . Keďže som tam bola naposledy len nedávno, jeho zamestnanci ma milo privítali. Vydedukovala som z toho, že si na moju poslednú návštevu zaiste spomínajú. Možno. A možno je to ich štandardný prístup k zákazníkovi. Následne som sa znova prešla po záveternej strane ulice, kde sa do mňa znova opierali slnečné lúče. Mám pocit, že ma aj dnes ešte opálilo. Prinajmenšom pri pohľade do zrkadla tomu všetko nasvedčuje. Nebolo by to ale vôbec zlé. Taká maličkosť, ktorá počas chladnejších zimných dní poteší.
Helena Michlíková
