Ale nemusela som nad tým v podstate ani veľmi dlho premýšľať, lebo po príchode ku kamarátom som na to hneď ako otvorili dvere prišla. Zacítila som vôňu čerstvo nasekaných orechov a hneď som sa ich opýtala, čo z toho bude. Na aký koláč sa mám pripraviť, na čo sa môžem tešiť. Mali to nachystané na medovníčky. Kamarátka sa do ich pečenia o nemalú chvíľu aj pustila. Nemohla som si nevšimnúť jej šikovnosť, sama by som ich neupiekla lepšie . Je síce pravda, že som rúru očkom sledovala, hlavné slovo mala ale Romanka, ktorá si ich pečenie vzala za svoje. Nestačila som sa čudovať ako krásne začali naberať na veľkosti a farbe po chvíli keď ich vložila do rúry. Mali rôzne tvary- ako srdiečka, stromčeky, hviezdy a kvetinky. Taký veľký výber sme za mojich mladých čias veru nemali. Aj z tohto dôvodu som sa na to pozerala so zaujatím. Nemám na to nijaké vysvetlenie, jednoducho ma to fascinovalo a som veľmi rada, že som mohla byť toho prítomná. Síce som dnes ruku k dielu nepriložila, mám z toto aj tak dobrý pocit.
Až mi po chvíli, keď som si uvedomila, že predsa skončia v našich žalúdkoch, prišlo ľúto. Je s tým robota, nejde to ako po masle a zje sa to na posedenie. Ale nakoniec aj o tom sú Vianoce.
Helena Michlíková
