ako nikdy doteraz, keď som sa sem o určitých podnetoch vyjadrovala, že sa na mňa zvalí vlna kritiky, nesúhlasu, dokonca ešte všeličoho iného. Napriek tomuto faktu som naďalej odhodlaná zas a znova sa k nemu vyjadriť. Či už prezentovať moje sugestívne pocity alebo pohnútky, ktoré ma k tomu vedú. Smerom k oblohe vzhliadam už desiatky rokov, dá sa povedať, od môjho detstva. Pripúšťam, že som túto záľubu, tento záujem odsledovala od mojich najbližších. To už ale dnes naisto neviem, nemám ako a z pochopiteľných dôvodov to už ani nezistím.
Avšak pri včerajšom pozorovaní som sa naň zahľadela akosi inak než doposiaľ, inými očami, s oveľa väčším záujmom, cítením...Chcela by som sa aj vlastným štúdiom dopracovať k odpovedi, k odpovediam.Samozrejme, v tlači aj v iných dostupných publikáciách, médiách, sme sa o ňom mali možnosť dozvedieť to či ono, dokonca sa ľudia pokúšali na ňom pristáť. Akési dobytie Mesiaca. Je mi však záhadou- pri každom pohľade - akou silou ma ovplyvňuje, aká zvláštna moc v ňom hriemä. No napriek všetkému vyššie uvedenému naň neverím. Na dôvažok ešte uvádzam, že je nespočet záberov, fotografií, niekoľko z nich som si aj sama spracovala, stále nič. Nepresvedčili ma. Takým pre mňa rukolapným dôkazom sú tiene a ich nesúrodosť. Nech sa na ne pozerám z akéhokoľvek uhla, nesedia. Fotky si, samozrejme, nedovolím od nikoho prebrať, stačí sa ale na ne zamerať v hocijakých publikáciách.
Helena Michlíková
