čo v duchu, nahlas rozosmiala. Nešlo mi do uší, nevedela som a doteraz vlastne neviem, čo vlastne znamená, veď keď si to rozoberieme, ani keby sme rozobrali jednotlivé slová, nevidím ich ani v jednom z nich, nieto ešte pravdepodobnosť. Tú by som si vedela predstaviť a dosadiť akurát tak v matematike, prípadne ešte v predpovedi počasia, v názve ktorej je už vlastne zakódovaná. Tak či onak, fakt, že si s tým neviem dať rady ja, ešte nič neznamená. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorým je blízke, ba aj takí, ktorí s ním prichádzajú denno-denne do kontaktu, ktoré je podstatným článkom obsahu náplne ich práce. Dobre teda, nepochopila som to na prvýkrát, skúsim s odstupom času, konkrétnejšie približne dvoch hodín.
Skúšam sa teda opätovne zamyslieť, trochu si ponamáhať mozgové závity. Stále sa nachádzam v tej istej rovine, prešľapujem na tom istom mieste, nachádzam sa v tom istom bode ako keby som nevedela, čo s tým.
Logika, s ňou sa mi spája sled udalostí, založených na pravdivých základoch, podporený faktami. To je v poriadku. O pravdepodobnosti už reč bola, chýbajú už len tie myšlienky. Keď vo Vašom vnútri skrsne myšlienka, je jej logickým pokračovaním realizácia. No a práve som sama seba nachytala na hruškách, nechala som sa uniesť myšlienkami- nie je tam, aspoň ja osobne ju tam tentokrát nevidím. Ani ju ani pravdepodobnosť. A čo z toho vyplýva ? Ocitla som sa vlastným pričinením v akomsi virtuálnom začarovanom kruhu. Lenže, keďže som si ho vymyslela, musím sa s ním aj popasovať. Pred večierkou mi ostáva ešte trochu času.
Helena Michlíková
