Zariadila som sa teda podľa aktuálnej situácie, vzala som si 2 fľašky vody a vybrala som sa von. Išli sme na návštevu k naším kamarátom. Spoliehala som sa na fakt, že mimo Bratislavy bude aspoň trocha priaznivejšie. Nebolo. Všade rovnako. Či teplota alebo tlak. Tak to bolo treba zvládnuť. Podmienky boli veru ťažké. Keďže sme ale boli na nášteve, bol s tým spojený aj program, do ktorého som sa snažila zapojiť celou mojou dušou. No a pri činnosti som pomalu na prekážky zabudla. Len po čase sa mi svojou silou nanovo pripomenuli. Bola som však natoľko pohltená myšlienkami a tvorivými aktivitami s kamarátkinou dcérkou a synčekom, že som to nakoniec v pomernej pohode zvládla a nič nepredvídané sa neudialo.
Obliekali sme Barbie, popustila som uzdu mojej fantázii. Môžete hádať, akú farbu som zvolila na jej blúzku a sukňu. No, samozrejme, že ružovú. S výsledkom som bola spokojná. Barbie to neskutočne pristalo. V myšlienkach som sa popritom okamžite vrátila aspoň na pár chvíľ do detstva, ktoré je tak nevinné. Vymknúť sa realite, to Vám stojí za to.
Pôvodný plán znel, že by sme sa išli prejsť, museli sme z neho ale upustiť a tak ostalo len pri hraní a spoločnom obede. Snáď nabudúce, dúfam.
Aj tak sa mi dnešok rátal, budem sa tešiť, keď sa znova stretneme. Po druhé chcem veriť, že to nebude dlho trvať, kým budeme znova spolu.
Po príchode domov mi ale ešte nestačilo a mala som chuť ísť sa na polhodinku prejsť. Spravila som si moje tradičné kolečko a po ňom som už bola nadmieru spokojná s celým dnešným dňom a dokonca aj s mojím výkonom.
Helena Michlíková
