chorobné. Jasné, je to veľmi zlé, to by nám malo byť jasné. Môžeme byť duchom s nimi, myslieť na nich ale životy im už nevrátime. Tak to aspoň nedávajme tak ostentatívne najavo. Keď sa niekto potrebuje prejavovať takýmto spôsobom- prosím. Nie je to ale nič platné. Rovnaká, možno aj úprimnejšia bude naša spolupatričnosť. To, že sa týmto momentom všetko obrátilo, ešte neznamená, že sa budeme okamžite meniť aj my- začneme sa správať nasilu podľa predstáv iných. Ako si myslíme, že by sme sa mali podľa aktuálnej situácie zachovať. Takýto prejav ale nikomu nijako nepomôže. Je to len pretvárka. Radšej sa zamyslime nad dôvodmi, prečo sa takéto niečo vôbec stalo.
Vieme povedať, či to myslia všetci úprimne ?
Každý by si mal upratať pred vlastným prahom.Môže totiž prísť k nedorozumeniam, ktorým by sme sa v opačnom prípade vyhli. Čo je pre nás teda lepšie, čo nám viac vyhovuje ?
Helena Michlíková
