som mu teda svoju tvár a relaxovala som. Po chvíli si na vedľajšiu lavičku prišla sadnúť dvojica mladých mužov. O tom to ale celkom nie je. K jadru sa dostanem už o chvíľu. Začali viesť dialóg, najskôr o peknom počasí a pod. Keďže sa nepatrí počúvať cudzie rozhovory, nevenovala som im ďalej pozornosť. To sa ale nedalo. Mali tak úžasnú výslovnosť, že ste sa jednoducho nechali vtiahnuť do ich debaty a vychutnávať si ju. Rozhovor prebiehal v angličtine, tak si to viete predstaviť. Sedeli sme tam asi takú 3/4 hodinu- ak nie viac. Oni sa stále rozprávali, ja som sa opaľovala. Ako to už býva, nastala chvíľa lúčenia a každý z nich sa vybral iným smerom.
Medzičasom sa mi zrodil hlave plán. Už som čakala len na príhodnú chvíľu a tá práve prišla. Pomaly som vstala z lavičky a vykročila k jednému z nich. Oslovila som ho pozdravom, samozrejme v angličtine a opýtala sa na jeho názor- pohľad na aktuálnu situáciu. Odvetil mi, že je ale Slovák a volá sa Martin. Tak som mu odvetila- už v slovenčine, že aj ja. Chvíľu sme sa teda rozprávali. Pri rozlúčke mi poprial ešte pekný deň. No nepotešilo by to aj Vás ?
Helena Michlíková
