a ich kombinácií, že ma to až samu prekvapilo. Tento kurz sme mali rozvrhnutý na 2 dni. Predsa len je potrebný čas na zaschnutie oleja a terpentínu. Ten bude vlastne schnúť ešte najmenej týždeň. Aj z tohto dôvodu som mala pri prenesení môjho výtvoru do auta obrovské obavy. Len aby sa mi ani náhodou papier oň nezachytil. Veď by bolo po ňom. Pritom som mu venovala všetko moje úsilie, snažila som sa urobiť skoro všetko podľa pokynov. Niečo, nejaké ťahy, sú aj moje vlastné, z mojej hlavy. V danej chvíli mi napadli a tak som sa ich snažila aj aplikovať na plátno.
Dostali sme rôzne predlohy obrázkov. Najviac ma zaujal práve ten, ktorý som aj maľovala- pochopiteľne. Inak by som si ho asi nevybrala. Bolo treba dávať si poriadny pozor, aby sa nám nezliali farby. Aby nesplynuli v jednu neidentifikovateľnú. Pri odrazoch by to nevyzeralo dobre. Osobne sa mi viac páčilo, ak sa na odraze vyskytli ostré hrany, ak boli jeho jednotlivé časti evidentne oddelené, ak boli zreteľné, na prvý pohľad sa z neho dalo vyčítať, čo sa na ňom nachádza.
Takto sa mi to páči. Čiže je z tohto môjho prístupu jasné, ktorý typ som si zvolila. Musím sa ale priznať, že mi dal poriadne zabrať, dosť som sa s ním vytrápila. Výsledok ale stojí za zhliadnutie.
Pri všetkej skromnosti si ho teda dovolím zverejniť.
Helena Michlíková
