Nespomínam ich prvýkrát. Zrejme sú podstatné. Chceme na ne počuť odpovede, dozvedieť sa zakaždým niečo nové, pre nás doposiaľ nepoznané. Alebo len čisto zo zvedavosti. Premkne nás a my sa o tej-ktorej veci chceme dozvedieť čo najviac, chceme sa jej priblížiť. Preniknúť do jej vnútra. Preto by sme ich mali klásť priamo, len za takých okolností môžeme mať istotu, že na ne dostaneme priamu odpoveď, že sa adresát nemá ako vyhnúť , vykľučkovať . Sretávame sa aj s nepríjemnými otázkami. Bez nich by to asi nešlo. Vyzerá to už tak. Keby sme boli všetci naladení na jednu vlnu, šlo by to aj bez nich. Bolo by zbytočné ich klásť. Čiastočne. Rozumeli by sme si aj bez slov.
Ďalším typom otázok sú otázky kladené zo zvedavosti. Pri nich máme možnosť dozvedieť sa nové veci, dostanú sa k nám pre nás zatiaľ neznáme informácie, z ktorých môžeme neskôr ťažiť aj my sami.
A preto sa ich nebojme klásť. Aj keď by sme to robili trebárs stále dookola.
Helena Michlíková
