Počuť piesok

Písmo: A- | A+

Neviem to zrejme celkom presne a dokonale opísať, pokúsim sa však zachytiť moje poznatky-to znamená:zvuk piesku na Zlatých ale aj pri mori či ešte dávno v detstve pri všakovakých šarvátkach alebo stavaní hradov na detskom ihrisku.

Všetky mnou vymenované typy sú, samozrejme, rôzne- ľudské ucho ich zachytí vo všelijakých rozdielnych podobách. Nie je na to nič na počudovanie, veď aj miesto sa líši. Buď sa teda jedná o nejakú plochu medzi stromami či pod lesom alebo na ihrisku, ďalším miestom je prírodné kúpalisko, kde sa jeho zvuk, samozrejme tiahne inak, no a pri mori je úplne odlišný- vzhľadom k faktu, že sa jedná o otvorené priestranstvo, osobne som si ho označila: kde nič-tu nič. Len je z pláže pozorovateľné more, more a v diaľke možno pohoria. V prípade, že upriamite svoj zrak k oblohe, vtedy sa Vám naskytne ešte jeden pohľad, no to sa jedná o úplne iný rozmer. Pri mori je totiž aj nebo akési iné, podľa mňa čímsi zaujímavejšie, pútavejšie. Mám za to, že je to podmienené prírodnými vplyvmi a celkovo podmienkami aké sa pri mori vyskytujú.

Piesok je doslova všade, výnimku tvoria len kamenisté pláže. Pri čo i len najmenšom poryve vetra máme možnosť jeho zvuk zachytiť, náš sluch nám ho umožní vnímať plnými dúškami. Pre mňa je to balzam pre dušu, dokážem sa pri ňom dokonale zrelaxovať. Dokonca ho počujem ešte dlhy čas po návrate. Znie mi v ušiach ako nejaká ozvena. Zakaždým sa mi v takých chvíľach rozhostí úsmev na tvári a dušou sa v jednej jedinej sekunde prenesiem na dané miesto. Nič iné vtedy, za takých okolností, nevnímam. Som ním tak pohltená, že ma nič iné nezaujíma. Výhradne sa venujem len jemu. Veruže mi to stojí za to.

 Helena Michlíková

Skryť Zatvoriť reklamu