že to zvykne byť až smiešne alebo naopak, sa ale snažíme nedať najavo aby sme tým nikoho neurazili, nedotkli sa ho. Veď jemu sa to asi páči, vyhovuje mu to. Môže argumentovať tým, že inde je to už bežné, tak prečo sa mu čudujeme. Raz to možno dorazí aj k nám. Len nikto nevie, kedy ten čas nastane a preto je to pre nás zatiaľ neznáma. I keď teraz sa takéto situácie stávajú čím ďalej-tým menej často. Ani zďaleka nepredpokladám, že by sme mohli iných rýchlo dobehnúť. V takom prípade by sme museli mať na veci iný pohľad a názor. Čo je na jednej strane na našu škodu. Mnohým z nás to nevyhovuje, nie je ale iná možnosť. Aj keď veľa ľudí nie je spokojných, musia sa s tým naučiť žiť, fungovať. Keďže sa im zatiaľ iné riešenie neponúka, nie je vo výhľade.
Možno sa raz všetko zmení. To zo mňa teraz prehovoril optimista. Tak to nechajme plynúť a trochu sa posnažme zmeniť to.. Aj tak nám nič iné neostáva. Určite by som ale popritom všetkom nestála v kúte.
Helena Michlíková
