na to zameriavať, len tým, že som si zrazu všimla, po asi treťom kole, že je tieň nápadne dlhší, ma to oslovilo. Začalo som si na prstoch vyrátavať, o koľko bude ďalší deň a každý nasledujúci znova dlhší a dlhší. Vyšiel mi z toho nie celkom uspokojujúci údaj. Nič pozitívne, čo sa mojich aktivít týka. Znamená to len jedno, keď v nich budem chcieť podvečer aj naďalej pokračovať, budem musieť vychádzať z domu stále o nejakých 10 minút skôr. A každý ďalší deň tak isto . Pri tomto údaji ma až premkla hrôza pri pomyslení, že začnem niekedy o 15. A veru aj k tomu dôjde. Čo nevidieť. To len preto, aby som sa ešte za denného svetla vrátila.
Je síce zaujímavé pozorovať, aké zaujímavé, ba až zvláštne obrazce dokáže taký tieň vytvoriť, no napriek tomu toto obdobie akosi nemusím.
Drží ma len vedomie, že na 3 kráľov budeme o krok ďalej a na Hromnice sa už dni začnú predlžovať. O hodinu. Čiže pôjdeme zase do lepšieho. Mám rada svetlo. Aj preto sa na to tak veľmi teším a v takej miere to ospevujem.
Helena Michlíková
