čaká prekvapenie, mal by byť dotyčný človek v istom očakávaní, možno aj trocha zvedavý o čo sa jedná. Mám ich v podstate rada. Ako deti, keď sme ešte verili na Ježiška/ toto nech ale deti nečítajú/, sme zvykli byť takíto z darčekov. Po zazvonení sme sa rozbehli k vysvietenému stromčeku a sledovali sme ich počet a veľkosť. Tuším sme aj tipovali, ktorý je pre koho. Mali sme na to nejaké tajné šifry. Párkrát sme sa aj trafili. Najlepšie ale aj tak bolo, keď sme už boli starší, odhadujem to na školský vek, že sme sa aspoň tvárili, že sme to ale vôbec nečakali. Aj keď sme často nazerali do obývačky- či tam vôbec nejaké darčeky sú.
Sem-tam dostanem ešte klasickú poštovú zásielku a vtedy to ešte prichádza.. Vtedy sa mi to asi najviac ráta. Nezvyknem sa pretvarovať. Nakoniec- ani to nedokážem, neviem. Buďme radi, keď nás v živote ešte nejaké prekvapenia čakajú. Môže nás to obohatiť o nové poznatky .
Helena Michlíková
