Nebola by som to ale ja, keby som sa nezamerala na nebo a veci s ním súvisiace. Dnes konkrétne to bol Mesiac, lepšie povedané jeho najmenšia časť- tzv. srpek- ako tomu zvykneme doma hovoriť, ako ho zvykneme označovať. Klasicky som nasmerovala mobil k nebu, že si ho zaznamenám. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som si následne snímku v kľude pozrela zbližšia. Neverila som najskôr vlastným očiam. Popred neho práve v tej chvíli, keď som cvakla, letel vták. Čiže mám nezabudnuteľný záber, pre mňa neuveriteľný zážitok. Také niečo som ešte nezažila, respektíve som si tento úkaz nikdy doposiaľ nevšímala. Nevenovala som mu dostatočnú pozornosť. Určite je to svojím spôsobom na škodu, je to naozaj niečo doslova až majestátne.
Prechádzka mi prišla vhod- ako nakoniec každá iná. Vonku bolo stále príjemne, ani teploty sa ešte veľmi neznížili.
Nikdy som nebola poverčivá, obávam sa však, že po dnešku začnem. To ale bude závisieť od toho, či sa niečo vzhľadom k preletu udeje.
To sa ešte ale uvidí. Na to si budem musieť počkať. A keď aj, chcem veriť v tú lepšiu variantu.
Helena Michlíková
