momente aj napadlo- a to- že babie leto. No nebola by som tomu sama uverila, veď je len koniec apríla, v podstate začiatok mája, ak sa to dá takto nazvať. Pomenovať. Keď som si postupne všímala aj ostatných ľudí, pochopila som, že som sa zrejme nemýlila. Jeden z oteckov, aspoň čo som zaregistrovala, ukazoval dcérke, že aha, už poletujú chumáčiky babieho leta a začal jej hneď aj vysvetľovať, čo to znamená. Ja som sa nad týmto úkazom na chvíľu taktiež pozastavila, o tom som už ale napísala. Deti sa hrali ako vždy, no keď začal pofukovať studený vietor, dosť z rodín sa pobralo domov. Podaktorí to vysvetľovali tým, že je už čas obeda, iní , že sa ukázali oblaky a čoskoro by sa teda mali objaviť prvé kvapky. Ja som ale zatiaľ v kľude sedela ďalej na lavičke, neverila som tomuto faktu, nič tomu poriadne nenasvedčovalo. Vynímajúc ten vietor. Verila som, že sa slnko ešte objaví a budem sa môcť opaľovať, potrebujem nabrať farbu, chcela by som byť opálená už pred hlavnou sezónou. To je môj tohtoročný cieľ. Takýto som si stanovila. Už sa začína aj plniť, samozrejme, že mu k mojej spokojnosti ešte trocha chýba, čo ale mám možnosť a hlavne šancu dohnať. Nie je všetkým slnečným dňom ešte koniec. Aj keď predpoveď na najbližšie dni tomu veľmi nenasvedčuje. Myslím si, že potom to príde. Počasie sa ukáže v celej svojej kráse, aká k tomuto ročnému obdobiu prislúcha.
Helena Michlíková
