Zobeme si iný príklad. Dajme tomu taká pláž nenapadlo mi toto slovo náhodou- je tu leto a s tým spojené letné radovánky. Presne preto. No a teraz tá odlišnosť. Keď si povieme -PLÁŽ- každý jeden z nás si vie celkom presne predstaviť o čo sa jedná. Ako taká pláž vyzerá. Prípadne, kde by sme ju mohli hľadať. Lenže, a tu sa práve k tomu rozdielu dostávame, pri slove samozrejmosť to už takto charakterizovať nevieme, nedokážeme. Prečo ? Lebo naň ani jednoznačný slovný opis nestačí, nie je. Samozrejmostí môže byť hneď niekoľko. Napr. Niečo berieme ako úplnú samozrejmosť, to, že sa ideme obliecť, keď nám je zima, Ale : keď sa hlbšie zamyslíme len nad slovom ako takým,nemáme ho v podstate ako opísať. Okrem toho ešte aj - čo je pre jedného samozrejmé- pre iného byť nemusí. Čiže ani tu sa nemáme o čo oprieť. Ako teda zistíme, čo sa za týmto slovom skrýva? Má nejaký skrytý význam? Zmysel? Alebo je to naozaj len slovo ako každé iné. Tak ako je samozrejmosťou- aspoň by malo byť- že sa pri stretnutí pozdravíme, aj keď v dnešnej dobe to už až takou samozrejmosťou nie je. Stačí sa na to jeden deň zamerať. Ľudia sú buď tak zahĺbení do seba alebo nás jednoducho ignorujú ... . Možno "len " nemajú tú potrebu. Naozaj neviem. Je to veľmi smutné, z takéhoto vývoja spoločnosti mi je nanič. Veď o čo by sme boli obohatenejší. Ale nie. Uzavierame sa do seba a tým len sami sebe škodíme. Kam chceme takýmto prístupom k životu vlastne dospieť ?
Helena Michlíková
