odpútam myšlienky od istých vecí, ktoré nie sú práve najpríjemnešie. Odreagujem sa, vyčistím si hlavu, venujem sa činnostiam, pri ktorých sa cítim dobre a ktoré ma bavia. V detstve som snívala o kariére tanečníčky. Aj z toho dôvodu som sa už ako 7 alebo 8- ročná, to si už presne nepamätám, začala navštevovať tanečný krúžok. Na začiatku- ako to už býva, sme sa učili jednotlivé kroky a neskôr sme ich zapasovali do hudby. Celkom mi to išlo, myslím si, že sa mi aj darilo. Avšak časom sa môj sen rozplynul a ja som sa musela môjho sna vzdať. Čo som mala robiť. Ostávalo mi iba zamerať sa na niečo iné, čo by ma napĺňalo. Upla som sa teda na cudzie jazyky, aj z dôvodu, že sa mohla s babičkou sem-tam jednému z nich viac venovať. To mi ostalo v podstate dodnes, študujem jeden z nich na jazykovej škole. Mám za to, že je to tak správne. Uvidím, kam to dotiahnem. Pretože ma španielčina baví a aj pôsobí, myslím si, že by mi to mohlo ešte chvíľu vydržať.
Helena Michlíková
