Skrátka a dobre mi už ráno niečo napovedalo v akom duchu sa Silvester ponesie. Vo svojej podstate to je deň ako každý iný- len s tým rozdielom, že je posledný v tomto roku a tým pádom naň aj inak prihliadame. Pripisujeme mu isté čaro, je niečím výnimočný. Samozrejme ako pre koho. Keď som dnes náhodou zapla televízor, náhodou preto, lebo som to pôvodne nemala absolútne v pláne, povedala som si totiž, že tento rok sa už k nemu neposadím ani za nič, predsa ma ale k nemu niečo ťahalo. A na to som prišla akonáhle som ho zapla a naladila som si istú stanicu. Aby som predišla zbytočným komplikáciám v podobe zverejnenia jej názvu, ostane takto v anonymite. Nakoniec, kto ju pozeral, vie, o ktorú sa jedná. No ale k veci. Hosťom bol Jan Nedvěd, okrem iných. Pri pesničkách jeho ale aj brata Františka som prežívala svoju mladosť, respektíve, jej jedno obdobie. Začiatky siahajú vlastne až k základnej škole, keď som chodila na tábory. Tam sa, samozrejme, takýmto piesniam nedalo vyhnúť. Patrili k nim - a dodnes patria. No a hneď mi nabehli spomienky a začala som si spievať spolu s Janem. Stánky a ďalšie. Mám ich v hlave dodnes. Na ich slová sa nezabúda. Aj keď to je už "hezká řádka let". Je to vo mne tak silno zakorenené. Okrem iného som si ich v onom období spievala s kamarátkou každý deň pri jednej športovej činnosti. S ich pomocou som zvládala ťažšie obdobie môjho života. Aj preto sa mi dnes nahrnuli slzy do očí. Veruže sa za ne vôbec nehanbím, aspoň viem ako silno mi aj ich hudba vtedy pomohla. Prvotne to bol Elán, ako ináč. Ich pesničky sú môjmu srdcu až príliš blízke. Veď som na nich ešte kedysi veľmi dávno dokonca aj tancovala na diskotéke na základnej škole. Prepáčte, ale musela som to sem dnes už takto otvorene napísať. .
Keď už je ten Silvester ... :-D
Ešte jedna vec- príhodnejšia téma mi akosi nenapadla.
Helena Michlíková
