keď som niekedy hneď zo začiatku narazila, prestala ma táto hra baviť. Postupom času som si ale uvedomila, že ma vlastne baví len ona a preto som sa k nej vrátila. Už som neriešila, kedy skončím, ako dlho mi bude tá- ktorá časť trvať. Jednoducho som ju hrala stále dookola až kým ma nezačala bolieť ruka tak, že som ňou už ani poriadne nedokázala pohnúť. Potom som mobil už ráčila odložiť a nechala som ruku zrelaxovať. Namiesto klikania som si zobrala do rúk radšej knihu. Aj pri nej treba robiť tie isté pohyby v intervaloch závislých na rýchlosti čítania, toto však nebolo až také namáhavé ani bolestivé. Navyše som sa aj vždy niečo nové dozvedela a mala som z toho aj nejaký úžitok.
No a potom sa vyskytne aj otázka, či Vás po istej dobe neomrzí sprievodná hudba. Aj tento fakt mnohokrát zavážil a nebolo treba viac riešiť dilemu či hadík alebo kniha.
Helena Michlíková
