mokrý, robia sa ťažšie. Je ich treba dlhšie formovať a nakoniec aj tak nevydržia v tejto podobe dostatočne dlho. Deti sú v takom prípade po príchode domov celé premočené a ťažko im vysvetlíte, že to môže byť aj zdraviu škodlivé Stačí im nahliadnuť do ich očí a hneď zabudnete na premočené oteplovačky, vetrovky či rukavice. Tá radosť všetko prebije a Vám neostane nič iné, len sa so svojimi ratolesťami spoločne tešiť z danej situácie.
Pred rokmi nastala u nás zima akú sme dlhé roky nemali. Napadlo snehu vyše hlavy, že ste sa ani nemali ako dostať z domu. Bola kalamita, aj školy pozatvárali- na našu veľkú radosť. Vtedy sme si už cestičky ako sa dostať von našli a smerovali sme k najbližšiemu kopcu sánkovať sa a bobovať. Najskôr som mala z bobov obavy, veď keď sa spustíte z veľkého kopca, naberú na rýchlosti a ako sa potom zachovať, ako mám zabrzdIť ? Časom ma to ale prešlo, stačilo sa pozrieť na mojich kamarátov- rovesníkov, prípadne starších, ktorí sa toho nebáli. Nechcela som za nimi v nijakom prípade zaostávať a tak mi aj tak iná možnosť neostávala.
Časy sa však menia a ani zimy už nie sú tým, čo bývali. Rok čo rok sú miernejšie a deti už nemajú toľko zážitkov - napríklad aj z guľovačiek. V podstate nám ostali len dve ročné obdobia. S tým sa musíme stotožniť a zobrať to ako fakt.
Helena Michlíková
