čo máme v nie tak dávnom období možnosť sledovať, sa však naše prvotné pocity, úvahy, neuberali, neuberajú tým správnym smerom, smerom, akým by mali, jednoducho, buď sme skutok nerozobrali ako treba, nezamysleli sme sa nad udalosťou dostatočne, nešli sme jej na kĺb. Aj to sa stáva. Nemalo by sa však v závažných prípadoch, za všetky spomeniem ten z februára 2018. Nemám a ani som nemala prehnané očakávania, sama som si na vlastnej koži zažila obdobie za ostnatými drátmi, keď sme sa na "Západ" mohli len z opodiaľ pozerať. Avšak o takejto nehanebnej brutalite, aj to je prislabé slovo, sa mi ani neprisnilo. Až to bola zrazu realita.. Zrazu to bolo medzi nami, museli sme sa s ňou naučiť žiť...
Realita, s ktorou sme sa dovtedy nestretli. Prehrýzla sa celou krajinou, čoby krajinou, ďaleko prekročila jej hranice. Hovoril o nás celý svet. Vyšetrovatelia sa nakoniec dopracovali ku konečnému objednávateľovi vraždy Jána a Martiny...
Kým ale k tomu došlo, prichádzali do úvahy spočiatku iné mená. Chápem, tak zamaskovaný čin je aj pre skúsených vyšetrovateľov ťažké vyriešiť, z môjho laického pohľadu bolo hneď na začiatku hneď niekoľko indícií.
Neostáva nám iné, len si strážiť naše životy ako sa len dá a pokiaľ je to v našich silách a možnostiach.
Na záver len také menšie konštatovanie: Potrvá ešte nie jednu generáciu, kým sa, ak, s touto 2-násobnou vraždou, dokážeme vysporiadať.
Helena Michlíková