ktorými máte prejsť do tepla domova, do bezpečia. Aspoň tak to bolo kedysi. V jednom momente som si uvedomila, že byť tak teraz sama na lúke, zrejme nemám šancu. Tú myšlienku som ale hneď odohnala, veď by som vôbec nikam, nie ešte domov, došla. Nechcem si radšej ani predstaviť ako môžu niektorí ľudia v takých podmienkach bez problémov žiť. Dokonca si to aj pochvaľujú. Na to musia mať povahu, musia mať silnú náturu. Mne stačila nočná hra na jednom tábore, bola som vystrašená až hrôza. Aj keď som vedela, že mi žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Boli sme tam len sami medzi sebou a naviac sme nešli ďaleko od penziónu.
Je ale úžasné pozorovať za takejto tmy hviezdy, sú na nej aj rôzne súhvezdia, stačí sa na ne zamerať a môžete ich spozorovať aj voľným okom. Je to zážitok. Pohľad na nočnú oblohu ma ukľudňuje možno o niečo viac ako pohľad na vodu.
Veď sa aj hovorí, že voda je najmocnejší živel.
Dá sa ju poňať aj kladne, za istých okolností, no tých nie je veľa.
Helena Michlíková
