Existuje ešte množstvo iných príkladov, s týmito si ale úplne vystačím. Podobne je to aj pri čakaní. Pozeráme do harmonogramu a keď sa autobus či električka v danej minúte neobjaví, začneme byť nervózni. Nahnevaní. Pýtame sa navzájom, prečo nejde, keď to tak stojí v rozpise. Vôbec neberieme do úvahy, že sa mohli vyskytnúť nepredvídané okolnosti. Musí na to predsa existovať pádny dôvod. Len tak pre nič za nič by predsa nemeškala alebo dokonca úplne nevynechala.
Deje sa to iným spôsobom aj v iných oblastiach, no pri MHD to vnímam asi najintenzívnejšie. To prešľapovanie z nohy na nohu, podupkávanie si... Vykláňame sa ako keby sme si mysleli, že tým jej príchod nejako urýchlime. Vyvoláme tým ale práve opačný efekt. Čas nám bude plynúť oveľa pomalšie. Navyše naším nevhodným správaním, prejavom, môžeme rušiť ostatných účastníkov cestnej premávky, ostatných cestujúcich, ľudí takisto čakajúcich na spoj. Prečo v tej chvíli nemyslíme aj na tento fakt ?
Kto čaká-ten sa dočká.
Helena Michlíková
