nijak neprotestoval a tak sme sa mohli v kľude špacírnuť. . Večery už sú chladnejšie, čo mi len vyhovuje. Pofukoval trocha aj vetrík, dalo sa konečne čo dýchať. O to si to teraz viac vychutnávam. Na lúke sme stretli aj známeho s jeho fenkou- Trevor sa s ňou začal ihneď naháňať. Také šprinty by som u neho ani vo sne nepredpokladala.Veď ho už poznám. To som si ale iba myslela. Ale no veď ... . Neskôr sa pri nás pristavil ďalší psíčkar, Hneď sme sa dali do reči, veď tak to chodí. Môj zrak upútal aj Mesiac. V jednom momente ho prekryl mrak a tak som si nebola istá, či cúva alebo dorastá. Musela som si počkať na príhodnejší obraz. Psy zvyknú pri jeho svite vyť, čakala so teda aj ja, kedy to vypukne. Nič moc sa ale nekonalo, boli zaujaté jeden druhým natoľko, že na zavýjanie im neostal čas. Len funeli. Uvidím, či sa tak nestane zajtra. Rada sa nechám prekvapiť.
Hselenas Michlíková
