Síce sa radí k mestám, kde nie sú zreteľne- ak vôbec- označené ulice, čiže sme sa museli orientovať skôr pocitovo- jeho architektúra to prebije. Ostanete ohromení jeho klasicky stavanými domami, jeden vedľa druhého sa nijakým spôsobom extra nelíši a teda nič tomuto mestu neuberá na úhľadnosti Zašli sme si aj do jednej kaviarne, mali sme pôvodne v pláne dať si kávu, v momente sme si to ale rozmysleli a skončili sme pri obede v podobe špagiet. Tým, že sme dostali naservírovanú porciu vo váhe 400 gramov, nemala som najmenšiu šancu zjesť ich na jedno posedenie. To som sa ale už po nahliadnutí do jedálneho lístka opýtala čašníka. Povedal, že iné porcie u nich neponúkajú. Tak som si povedala, že veď si ten zvyšok nechám zabaliť a budem mať obed napríklad zajtra.
Na spiatočnej ceste sme "vychytali" dopravnú zápchu, mohli sme to ale predpokladať, keď sme sa rozhodli pre odchod o 17. Po diaľnici to ešte ako-tak šlo, no čím viac sme sa blížili k Bratislave, začala doprava hustnúť a dojazd sme absolvovali už len v 50-60 km/h. Napriek tomu sme sa dostali domov šťastne. Som rada, že som mala možnosť spoznať Trnavu a jej zákutia.
Helena Michlíková
