neurobila po svojom. Pekne-krásne som v to ráno nafotila východ Slnka a doniesla som si túto fotografiu na kurz. Lektorke som len oznámila, že by som si, ak teda dovolí, oveľa radšej skúsila perspektívu tohto druhu. Čiže oblakov. Nakoniec, keď si to teraz tak uvážim, stromy sa na obraze nachádzajú. Tak čo ?
Pracovali sme s akrylovými farbami, s tými sa mi robí najlepšie. Neviem, možno je to ich "priľnavosťou" na papier, možno celkovým výsledným dojmom... . Nech už je to čímkoľvek, na mojej obľúbenosti sa nič nemení.
Najskôr sme si urobili náčrt. Všetko, čo je vpredu, najbližšie, sme následne vymaľovali sýtymi farbami. To, čo sa náchádza ďalej, logicky na farbe stráca. Stávajú sa bledšími a aj obraz menej ostrý.
Vrátim sa teda ešte na chvíľu k môjmu obrázku. Keďže som si ako muster vybrala východ Slnka, perspektívu som vložila do lúčov Slnka. Okrem faktu, že mám rada žltú fabu, sa mi k nej nesmierne hodila modrá, dopĺňala ju. Ako som si počas tvorby všimla, predsa sa aj mne v obraze vyskytujú stromy. Nejedná sa o les ako taký, dva sa ale doň vošli. Napokon je to tak aj v reáli.
Z Ateliérov som odchádzala spokojná. Mám dobrý pocit. Ak sa časom niečo zmení, budem mať pohľad aspoň namaľovaný a budem sa naň môcť aspoň týmto spôsobom pozerať a v myšlienkach sa k nemu vracať.
Helena Michlíková
