zrazu zhasli, jedna za druhou, akoby to mali už vopred naprogramované. Pri pohľade na televíznu vežu mi to pripadá ako púštna búrka. Zafarbenie je oranžové, možno hnedo- oranžové. To tiež záleží na mieste a uhle odkiaľ ju pozorujete,.Už len čakám, kedy sa zhasne aj v domácnostiach, aj takéto situácie sme tu už kedysi mali. Mohlo by to byť celkom zaujímavé- pripomenúť si čiernu hodinku. Veď v danej situácii sme si vymýšľali všelijaké hry, zapaľovali sme sviečky, aby sme aspoň čo-to mali šancu vidieť. Ako sa tak pozerám von oknom, k tejto situácii zatiaľ nedošlo. Čo je len dobre. Veľa ľudí sa totiž zvykne báť. Strach im navodzuje tmavé prostredie. Môže dôjsť aj k neželaným úrazom, v tme nemáme veˇľkú šancu vidieť si pod nohy a prichádza k úrazom. Vonku je to o to nebezpečnejšie, že sa môžeme ešte aj šmyknúť. Čo takisto nie je dobré. Je ale celkom zaujímavé pozorovať ju. Mám z toho úpne iný zážitok ako inokedy. A to ju sledujem dosť často. Dalo by sa povedať, že skoro každý deň.
Helena Michlíková
