, že prišla s istým oneskorením, o to viac sa teraz prejavuje. Snáď to ale nebude trvať dlho, asi by som to nezvládla. Aj keď si vždy pri tejto myšlienke poviem, veď iní to musia zvládnuť, akosi na to nie sokm stavaná a vlastne ani psychicky pripravená. Stačila mi kalamita v 89. Aj to bolo až až. Vtedy som to ale tak vážne nebrala- ako dieťaťu mi to vôbec neprekážalo. Fakt, že iní mali problémy, mi vôbec nič nehovoril. Hlavne, že sa nešlo do školy a mohli sme sa ísť sánkovať. Neviem, či si to dnešné deti tak uvedomujú . My sme to podľa môjho názoru mali lepšie. Zažili sme ozajstné zimy, so snehom, lyžovačkami, sánkovačkami či stavaním snehuliakov. Ony to poznajú už len z rozprávania. Aspoň tento rok by sa o tom mohlo v tomto kontexte hovoriť.
Nechcem ale predbiehať, sneh môže ešte kedykoľvek prísť aj do nižších zemepisných polôh.
Helena Michlíková
