ale aj tak sa mi to oplatí ešte zapnúť. Poznám ten film celkom dobre, videla som ho už niekoľkokrát. Patrí k tým, ktoré sa dajú pozerať stále a neopozerajú sa. Vždy sa pristihnem pri nejakom momente, kde sa mi pozastaví myseľ. Nie je to ale vždy ten istý. Ten film má svoje čaro, niečo vyžaruje. Má aj isté tajomno, čo ho robí ešte záhadnejším. Keď som ho videla prvýkrát v kine, veruže som aj plakala. Bola by som aj teraz, lenže vzhľadom k tomu, že som ho neprežívala od samého začiatku, dokázala som sa trocha odosobniť a smutný záver som ustála. Čo som aj rada, lebo by som z toho nemala až taký zážitok. Zrejme je úplne zbytočné čokoľvek viac o ňom písať. Asi len, že naň pôjdem znova do kina, ak to budú ešte niekde dávať, alebo si ho kúpim na DVD.
Helena Michlíková
