učesať, napraviť si golier na košeli alebo prehodiť šatku okolo krku ináč ako sme ju mali pôvodne. Bez pohľadu do zrkadla ani nevyjdeme z domu. Aspoň značná časť z nás. Tým, ktorým na zovňajšku záleží, si tento pohľad rozhodne nenechajú ujsť. Aj keby mali do roboty alebo do školy - obrazne povedané- šprintovať, nenechajú to len tak. Záleží im na zovňajšku. Niektorí to ale až preháňajú, potom vyzerajú až smiešne. Preženú to s nanesením make-upu, nezladia sa. Móda nám síce nejakú líniu predurčuje, no nie každému vyhovuje a aj tak sa oblečie ako mu to je najbližšie. Niektorí zasa nechcú meniť svoje návyky, sú konzervatívni a obliekajú sa stále rovnako.
Ďalej by sme sa mohli baviť o zrkadle duše. Vie nám ho nastaviť náš priateľ či priateľka, kamarát alebo aj hocikto, s kým prichádzame do kontaktu. Kto si nás všíma a komu na nás záleží, nás aj občas skritizuje. Keď mu na našom zladení evidentne niečo nesedí.
Po tretie máme tzv. zrkadlo duše. Sem má možnosť nahliadnuť naozaj len náš blízky. Dôvod? Pozná nás lepšie a zrejme aj dlhšie na to, aby sme sa pozastavili, keď niečo neurobíme dobre. Jemu- jej sa to nebude páčiť, dá nám to najavo, my sa nad tým zamyslíme a o tom práve hovorím. Toto je zrkadlo č.3.
Helena Michlíková
