Keďže som sa už nazdávala, že sa ma táto "udalosť " úspešne vyhne, brala som život ako ide a so zubami som si veľké starosti nerobila. Samozrejme, starala som sa a aj stále starám o ne ako sa patrí, no dnes som sa od bolesti zobudila asi o 03:00 hod. a nevedela som čo mám robiť. Prechádzky po byte nezaberali, veď prečo aj - aký to má zmysel, chodiť,keď vás bolia zuby . Keďže som len v začiatkoch, celkom sa toho obávam, nemám zatiaľ s touro formou bolesti žiadne skúsenosti, čiže netuším, čo ešte môžem očakávať. Aké prekvapko mi pripravia. Keď sa ľudia v mojom najbližšom alebo aj širšom okolí v minulosti sťažovali, súcitila som s nimi ale to bolo asi tak všetko. Teraz sa to ale bytostne dotýka aj mňa. Au, až ma to aj teraz, keď o nich píšem, zabolelo. Budem to ale musieť nejako vydržať, veď sme si tým prešli všetci a zvladli sme to- ste to.
Obávam sa hlavne nocí, tie budú, predpokladám, bezsenné. Ale aj takými som si už kedysi prešla- len nie v tejto konkrétnej súvislosti. Uvidím ako sa to bude vyvíjať, k zubárovi s tým rozhodne ale nepôjdem, ešte by ma vysmial, s tým, že : "Veď to sú len 8-čky."
Helena Michlíková
