je však isté, má niečo do seba.Je to pútavý príbeh. Zakaždým ma dokáže bez nejmenšieho zaváhania vtiahnuť do deja, aj keď ho mám- ako som už vyššie spomenula, dalo by sa povedať v malíčku. Drží ma v istej forme napätia naprieč stranami. Odhliadnuc od toto je mi blízky, má rovnaké záujmy, od útleho detstva kreslil, pričom význam, posolstvo jeho obrázkov ostalo nepochopené. Hovorí sa : Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. V každej jednej sa mi kniha čítala dobre. Avšak ich ľúbozvučnosť ich odlišuje. Pre mňa je to dosť dôležitý atribút. Netvrdím, nikdy by som si to nedovolila, že je v jednom z nich lepší, to nie. Predsa sa v nich istá odchýlka nájde. V detstve som ho prelúskala v slovenčine, neskôr v angličtine a postupom času, keďže som sa najnovšie začala venovať španielčine, sa ho snažím navnímať aj v nej. Nehovorím to sloveso náhodou, učím sa ju pomerne krátko na automatické pochopenie prečítaného. Z toho si hlavu zatiaľ veľmi nerobím, veď na čo slúžia slovníky ? Postupne sa učím práci s nimi práve pre záujem o exaktnejší preklad. Je to o mne známe. Aspoň si to myslím.
Helena Michlíková
