celého sveta. A práve preto sa na ňu pozriem z trochu iného uhla, z môjho pohľadu a takisto dnešných stretnutí, ktorých nebolo 2 ani 3, všetky však mali spoločného menovatela. Čo sa týka staršej generácie, s jednou paňou sme si vymenili dojmy, vyslovili silné obavy a dvomi- tromi vetami rozobrali obdobné vojnové udalosti rokov minulých. Mám na mysli obdobie našich starých rodičov, tí si prešli Mníchovskou dohodou, ďalšia v podobe 68´, ktorý navždy poznačil osudy našich rodičov. No a napokon som sa na námestí stretla s ďalšou paňou, obe sme sa ihneď pristavili a zhodli sme sa, že Nežná revolúcia zasiahla do našich životov. Čo však čaká naše deti ? Znova sa okruh uzatvára a rútime sa do obdobnej katastrofy. Občas tu už boli aké-také náznaky, že sa konečne dostaneme do normálu. Čo to normál vlastne znamená, keď sa vo svete neustále bojuje? Čo môžem ešte čakať? Kam to nakoniec povedie ? Odpoveď je zrejmá, neodvážim sa ju ale napísať. Mohlo by u mňa dôjsť k ešte väčším obavám, ak to je vôbec ešte možné. Dnes už nie je viac na čo čakať. Ak sa naplní scénar, máme sa oprávnene čoho obávať. Nikomu to ani v najmenšom neželám.
Helena Michlíková
