ktorou som sa viezla, pristúpilo mladé dievča a keďže bolo vedľa mňa voľné miesto, posunula som sa a tým, nech si sadne. To som ešte netušila, čo sa z tejto naoko nevinnej situácie vyvinie. Po chvíli som si všimla z jej tašky trčiace skriptá a narovinu som sa jej opýtala, či by som jej mohla položiť zopár otázok. Už vopred som ju, samozrejme, informovala, že sa trocha venujem písaniu blogov a keď súhlasí, bola by som rada. Nemala s tým problém a rozhovorila sa. Aj keď len začali, má veľmi dobré pocity. Zvolila si odbor Prekladateľstvo- tlmočníctvo. V tej chvíli sme našli ešte viac spoločnú reč. Povedala som jej, že to bol aj môj sen. Týmto som rada, že mám nasledovníkov- ak to tak môžem povedať. Keď to už nešlo inak, zvolila som si španielčinu na jazykovej škole. Pri rozlúčke sme si sľúbili, že ak sa ešte stretneme, poinformujeme sa navzájom ako sa nám darí plniť si naše sny.
Helena Michlíková
