sa vrátila z Vianočných trhov. Tento rok mi ide karta, navštívila som ich totiž už po tretíkrát. Taký počet si nepamätám. Bolo už trochu teplejšie než keď som tam bola prvý - aj druhýkrát , čo mi vlastne aj vyhovovalo. Aj tak mi bolo dosť zima. Našťastie sme ich tentokrát poňali v poradí: Najskôr čaj, resp., čo kto mohol, môže a až potom sme sa vybrali na ne pozrieť. Absolvovala som ich už síce, napriek tomu mám za to, že ma niečím prekvapili. Zatiaľ sa na to snažím prísť, avšak márne. Tentokrát sme sa zišli spolužiaci- kamaráti z kurzu angličtiny. Bolo fajn vidieť sa po 2 rokoch zase osobne. Nemyslím si, aspoň dúfam, že to nebolo urýchlené. A aj keby, my to už neovplyvníme.V rukách to má niekto iný. Nakoniec, veď sme boli vonku a vo vnútri sme sa riadili opatreniami. Keďže sme si mali čo povedať a okrem toho sa spolu cítime dobre, ani by som nepostrehla, nehodiac očkom na hodinky, že už prešli 3 hodiny.
A čo sa týka jedla, nikdy som nejedla cigánsku. Hlad je však veľký pán a okrem toho by sa aj patrilo okúsiť ju. Chutila mi. K nej zázvorový čaj na rozohriatie a prišlo k lúčeniu. Ach, tak ho nemám rada, vždy sa touto fázou niečo končí. Musím si uvedomiť, že aj začína, čiže nesmiem vešať hlavu.
Okrem toho je dnes Slnovrat a návrat svetla pre mňa znamená veľmi veľa.
Všetkým, ktorí prišli, by som sa chcela ešte raz aj tu poďakovať.
Tak zas niekedy nabudúce.
Helena Michlíková
