strany, z akéhokoľvek uhla, vychádza mi len jedno jediné- pokazený svet. Áno, je v ňom niečo nezdravé, škodlivé, jednoducho to už dávno nie je ten svet, v ktorom som žila a aký som poznala. Veci sa menia každou sekundou. Najviac na tom mi je ľúto, že nie k lepšiemu. Škoda, že ľudia navzájom komunikujú menej než kedysi. V minulosti to bolo úplne prirodzené. Bežná forma komunikácie, čo i len napríklad medzi kamarátmi. Stretli sa niekde, porozprávali, zašli niekam... Ale dnes ? Celkom im stačí napísať dotyčnému SMS s formálnou otázkou a považujú to za vybavené. Svoju povinnosť si predsa splnili. Komunikujú medzi sebou a čo má kto proti tomu? Osobne mám k tejto forme veľké výhrady, Tá neosobnosť ma priam uráža. Veď ako môžem vedieť, že je všetko presne tak ako mi to napísali? Čo je na papieri sa počíta. Neplatí to však úplne podľa môjho názoru pri mobilnej komunikácii.
A keď sa už aj osobne stretnú, každý jeden si vytiahne mobil a je to. K čomu je to potom dobré?
Veď sa sami pripravujeme o spoločné chvíle, zážitky. Pri neustálom sledovaní displeja sa k nim ani zo 100 metrov nepriblížime.
Navyše sa takýmto spôsobom života ochudobníme o množstvo kamarátov, priateľstiev.
Tých ozajstných.
Stále je medzi nami ešte početné zastúpenie ľudí vyznávajúcich klasickú formu. I keď je ich stále menej a menej.
Helena Michlíková
