Po celý závod som sa uprene pozerala na obrazovku, bola som na ňu očami priam prilepená. Veľmi som si želala a myslím, že som nebola sama, aby to Peter aj dnes dal, aby zopakoval včerajšok, včerajšie vystúpenie, závod. Taktiku zvolil ako to len on vie. Na výbornú. Borci sa na popredných miestach v balíku striedali, veď to aj takto stojí v pravidlách, až sme sa nakoniec dopracovali k samostatnému úniku. Nasledoval priebeh, na aký som v podstate zvyknutá. Až na niektoré, pre mňa doteraz nepochopiteľné ťahy toho- ktorého cyklistu.
A teraz sa už dostávam k jadru dnešného problému. Z môjho uhla pohľadu to nebolo Petrovo postrčenie súpera, nemal ho predsa ako vidieť, až natoľko svetový zase nie je, nemyslím, čo sa športových výkonov týka. Nemá oči vzadu. A pri tomto bode už aj ostanem. Keďže ho nemal ako vidieť, to je Ad. 1, Ad. 2. jazdilo sa v neskutočnej blízkosti, tlačenke, nebezpečie z toho len číhalo. Bolo otázkou času, kedy k nejakému incidentu príde. No a keď nastal tento moment, hlavný rozhodca sa rozhodol ako už všetci dobre vieme.
Helena Michlíková
