Keď odchádzajú ľudia

slovami Ani ničim iným vysvetliť . Smrť je nevyspytateľná. Keď som si pred dvomi hodinami otvorila stránku našej školy, vyskočilo na mňa parte mojej pani učiteľky. Mala nás od 5.-8.C. Keď sa pred nás postavila vôbec po prvýkrát, okamžite si vzbudila rešpekt. V tej chvíli som pochopila, že to nebudeme mať ľahké. Ako svojím vystupovaním-tak spôsobom výuky. Hodiny som hltala napriek faktu, že mi matematika už vtedy nešla- z dnes už jasných dôvodov. O 2 roky neskôr to už nešto vôbec. Pani učiteľka to brala s pochopením, pred 5 rokmi mi to povedala nahlas a ospravedlnila sa mi. Vtedy to brala s pochopením, citila, že sa so mnou niečo deje, nepoznávala ma. Ani doma. Otec mi vysvetľoval 1 slovnú úlohu s vedomím, že bude rád, ak si napríklad goniometrické funkcie zapamätám aspoň do nasledujúceho dňa. Pani učiteľka si to nevedela vysvetliť- ako mi neskôr už v dopelosti- povedala. Vtedy sme sa začali stretávať intenzívnejšie v jednom z bratislavských kníhkupectiev na káve, zákusky . Vždy sme dokázali pekne porozprávať. Na našu triedu, C-čkarov, spomínala v dobrom. Mala nás rada: pri každej príležitosti mi to nezabudla spomenúť.

“Čest Vašej pamiatke !’

‘Odpočivajte v pokoji ‘

Helena Michlíková