k príjemným, pre mňa síce v tom čase ešte tak potrebným prechádzkam, lepšie povedané tréningu chôdze. Keďže som sa ju- a nielen ju- musela učiť nanovo, od piky- naviac som ho bezpečne poznala, aj keď som sa na to vtedy nepamätala, z detstva, keď tam so mnou chodili najskôr rodičia kočíkovať ma a v neskoršom období už sme sa tam prechádzali. A práve o tomto a ešte nasledujúcich časoch hovorím. Labute plávali po hladine ako dámy, ich dlhé vznešené krky s tak veľkým rozsahom pohybu
som obdivovala už vtedy. Pohľad na ich doslova ladný pohyb ma fascinoval. “ Závidela “ som im ich voľnosť a možnosť byť v neustálom spojení s vodou, ktorú tak milujem.
Jedným z ďalších poznatkov je, že boli obľúbené u krála Ľudovíta II., ktorý je právom označovaný prívlastkom šialený. Môžem to s istotou povedať aj ja, bola som na výklade o ňom, keď sme boli na zájazde v Bavorsku presne pred mesiacom. Za túto príležitosť sa chcem ešte raz poďakovať mojím kamarátom- ako aj za ich nezištnú pomoc v zľadovatenom teréne. Vďaka nim som mohla na vlastnej koži okúsiť pravú bavorskú rozprávkovú zimu.
Helena Michlíková
