na čo sme však prišli až po pomerne veľa stretnutiach.
Ako som už spomenula, v reálnom čase ( dátumovo) mojich narodenín sa nám to zo všakovakých dôvodov nepodarilo a preto sme to boli nútené riešiť operatívne. To znamená nasledovné : Včera večer sme si napísali a keď vyplynulo, že by to bolo pre obe dnes prijateľné, slovo dalo slovo a okamžite sme si dohodli aj presný čas aj miesto. Keď Vám na niečom naozaj záleží, variant, že sa to nedotiahne do úspešného konca takmer neprichádza do úvahy. A tak to aj bolo. Stretli sme sa na dohodnutom mieste a vybrali sme sa s Monikou najskôr do kaviarne. Obe totiž zbožňujeme kávu. Dostala som prekrásne / od srdca/ darčeky : ako napríklad album s fotkami zo spoločného natáčania Druhej šance. Ostala som v nemom úžase, neverila som vlastným očiam. Postrehla som, že sa to aj Monike rátalo, čo ma veľmi potešilo. Vždy keď si v ňom budem listovať, vybavia sa mi jednotliví ľudia a scény. Celkom podrobne si ich pamätám, natáčanie vo mne zanechalo silné dojmy a zážitky.
Neskôr sme sa presunuli ešte do jednej reštaurácie, kde sme si dali obed a potom ma už Monika odprevadila na zastávku, kde sme sa rozlúčili s tým, že ak to bude aspoň trochu možné, stretneme sa ďalšíkát v kratšom časovom rozmedzí. Mali sme si toho toľko povedať .
Ešte raz ďakujem)
Helena Michlíková
