Byt dnes v adekvatnom veku, aj by som si zatancovala. Ako dieta som navštevovala LŠU- ludovu školu umenia. Och, aky “vznešeny “ názov tomu dali. Keby som nevedela o čom…- aj by mi to prišlo milé. Ale to ani omylom.
Bolo to pekné obdobie, ved detstvo- jedno z najkrajších, ak nie vyslovene najkrajšie. Nič som neriešila- moj vtedajší detsky mozog nebol zatazeny, najmä nie tym, čím dnes. Lenze toto je realita spočívajúca vo fakte, ze si uz jednoducho nezatancujem. A ako rada by som. Treba sa občas uvolnit, plávanie a tanec sú k tomu najideálnejšie.
Áno, videla som sa uz na svetovych pódiách. Valčík, polku či jive som sa naučit ešte stihla. Pri troche snahy by som ich mohla skúsit oprášit. Uvidím, či sa na to vyskytne ešte iná prílezitost.
Helena Michlíková
