ale aj, a toto je podstatnejšie a dôkaznejšie, chorobami, ktoré ani nás teda neobišli. Už od prvých chvíľ keď sme sa uvideli bola zrejmá radosť každého jedného člena našej rodiny. Padli sme si do náručí, kde- tu sa zjavili aj slzy. Doteraz- čiže do včera - som si nemyslela, že ma to tak dostane, v takej miere sa ma to dotkne, takou silou osloví. Sesternica oslávila narodeniny priamo na pľaci. Darčeky sme ale dostali viacerí. Uzhodli sme sa, že už nie sme malí a nie je preto nevyhnutné aby sa oslavovalo priamo v konkrétne dni, dátumy. Bola som a vlastne to stále trvá, ohromená štedrosťou.
V Inside Restaurante sme si dali aj vynikajúci obed a neskôr kávičku. Tak to mám rada, takto sa mi to ráta, pači.
Počas celej oslavy sme sa veľa rozprávali. Bolo nám spolu dobre. Boli to veľmi príjemne strávené spoločné chvíle s mojou, našou rodinou.
Keď sme prišli domov, rozdelila som si kytice do váz a ako som si neskôr všimla, som nimi akoby obklopená. Radosť pozrieť. Kľudne by som sa označila za Tú v zajatí kvetov.
Všetkým mojim blízkym prajem ešte raz všetko najlepšie. A čo ešte dodať? Hádam len : “ Do skorého videnia!”
Helena Michlíková
