Predstavte si, že sa rozhodnete, že si nájdete novú prácu, ktorá budete omnoho výhodnejšia a lepšia ako terajšia a ešte vám bude aj koníčkom. Niekto povie, že je to nereálne, iný, že on takú prácu má.Dobre, dáte výpoveď a už o dva dni(možno aj skôr) máte svoju vysnívanú prácu, manžel vám urobí, čo na očiach vidí, deti sú ako zo žurnálu vystrihnuté(ako hovorievajú moja babka), rodina žije v harmónii a všetko do čoho sa pustíte vám vychádza. V dnešnej dobe pomaly až nereálna predstava, ale dajme tomu, že je to tak.
Nemali by ste po čase, že predsalen niečo nie je v poriadku? Niečo by sme podvedome určite hľadali, ale nevedeli by sme čo. Nechýbali by nám tie malé(väčšie) problémy a zádrheli, ktoré riešime? Podľa mňa určite áno.
Ja si už neviem predstaviť, že by som denodenne niečo neriešila. Chvíľu to také bolo, ale potom si hovorím, že som až akosi dlho šťastná a určite v tom bude nejaký zádrheľ. Nie že by som sa vyžívala v problémoch a v strese, ale keď dlho nič neriešim, tak podvedome vždy čakaám nejakú katastrofu, ktorá aj tak vždy príde a 100násobne väčšia a to len preto, že veľa takýchto malých denných zádrheľov sa neriešili.
Takže hor sa do riešenia denných "zádrheľov", aby sme potom nemuseli čeliť víchrici, či hurikánu
