Pred 2 rokmi som sa s malým, psou háveďou a dnes už bývalým partnerom presťahovala na jednu takúto typickú dedinu. Pokiaľ sme si tam nažívali všetci dokopy, bolo všetko ako má byť. Síce už vtedy sa susedovi nepáčilo, že sa o nich nestaráme a hľadíme si svoje, ale bol relatívny pokoj a kľud.
Od minulého roku som tam sama s malým a mojimi psami. Sused si pravdaže začal dovoľovať, hlavne slovne. Odhliadnuc od všetkých vybraných mien, ktorými ma pravidelne častuje až po posledný útok.
Pravidelne sa stávalo, že keď som vyšla s malým synom na záhradu, tak začal hneď na mňa nadávať. Vždy bola nejaká zámienka dobrá. Niekedy som odignorovala a niekedy som už neodolala a povedala mu späť svoje. Ale posledná akcia bola vyvrcholením.
Po pár dňoch som sa konečne dostala z roboty za svetla, že si užijem malého. Vybrali sme sa na záhradu nazbierať našu prvú várku jahôd a už to išlo. Totálne opitá suseda na mňa spustila všetky vybrané slová, manžel jej kontroval a ja som len rozmýšľala, čo sa zase deje. Vraj môj pes ju napadol. Že na mňa podali trestné oznámenie a všetko má nahraté na videu. Reku fajn. Tak si idem skontrolovať plot a tam je tá zrada. Plot je zničený, niekto ho pretlačil, ale určite nie môj pes. Jedine keby si vošiel do susedov cez bráničku, zavesil sa na plot a stlačil ho od ich strany k zemi.
Hovorím, že chcem teda vidieť to video, že či to bol môj pes a pýtam sa aj čo je susede ( no skôr som po nej vrieskala, ako sa kľudne pýtala, to priznávam). Nič mi neukážu, lebo nemusia a on jej vlastne nič nespravil, len sa jej dotkol. Fajn, tak im poviem nech neotravujú a dajú pokoj, nemám chuť sa s nimi baviť. Bohužiaľ... Všetko sa stupňovalo, padali vyhrážky typu, že mi odstrelí psa na mojom vlastnom pozemku a že aj mne to zráta. Fajn, zase som im niečo zahučala naspäť a pobrala sa do domu. Ďalšie dni to stále pokračovalo, pokiaľ som bola sama. Akonáhle prišiel tatík ( môj otec) zrazu sa nič nestalo. Sused sa tváril, že sme najlepší kamaráti. On sa chce vlastne slušne dohodnúť a ja som tá, ktorá robí problémy. Problémy v tom zmysle slova, že ich ignorujem, hľadím si svojho, zveľadujem svoj dom a pozemok, nepúšťam na hlas hudbu. Vadí im, že sa nezapájam do dedinských intríg, nechodím do krčmy na pivo a vlastne, že tam vôbec bývam.
Naozaj na dedinkách platí, že sama žena nemôže sa dovolať pravdy. Pretože to tak vždy bolo a u nás stále je. Pýtam sa prečo? Prečo sa žena nebere pre chlapa niekedy ako rovnocenný partner a otiera si o ňu hubu každý sedlák????
