Oslava prebehla v poriadku, vsetci sa zabavli a Jana sa len pretvarovala. V podstate nic ine ani nemohla robit, pre pokoj v rodine sa teda pretvarovala.
Musi to povedat, lebo ju to zoziera. Zoziera ju to z vnutra a uplne ju to zacina ovladat a to nechce.
Jano odchadza, odchadza na nejaky cas pracovne. V robote sa to u neho ustalilo, uz je vsetko viac menej v poriadku. Pocka. Pocka na to az sa vrati zo sluzobky a potom to uz vybali.
Jana stale rozmysla a v duchu ma predstavy, ako mu to povie a halvne co mu povie. Prepac, sorry ja uz nevladzem, nelubim ta, nechcem s tbou zit... Tazko hlada slova a tak jej dobre padlo, ze Jano odisiel na par dni prec. Ale ked sa vrati vtedy to vsetko zacne, take male sukromne peklo, ktorym si budu musiet prejst obaja. Vie, ze jej urcite bude vela veci vycitat abude ju aj nenavidiet, ale na to je viac menej pripravena. I ked, da sa na nieco take pripravit?
Uz len par minut a Jano je doma, este si da jednu cigu, preddycha sa a vie, ze uz teraz, dnes necuvne a vsetko mu povie.
