Poskladala som teda pripravené veci do tašky, pribalila ešte ostatné nevyhnutnosti. Dcérka poskakovala ako kozliatko tešiac sa na dovolenku.
Zvonček zadrnčal, otvorila som dvere. Prvá prirodzene vybehla naša Lola, veselé čierne psíča tešiac sa z každej návštevy. Psou rečou vyklebetila všetky novinky víriac okolo seba prach. Dcérka ešte sťažka dovliekla tašku plnú k prasknutiu.S úsmevom, ale aj obavami som ju vyprevadila zaželajúc jej aby si to s ockom užila.
Vonku lialo ako z krhly, ale zbalila som ešte seba a Lolu. Driemala mi v aute na dlážke spolujazdca, pri hlasnejšej hudbe dvihla hlávku a snažila sa porozumieť slovám piesne ktorú som spolu s interpretom spievala na plné hrdlo. Keď si uvedomila, že tie zvuky nie sú určené jej, očká privierala premáhajúc driemoty.
Otvorením dvier auta sa prvá hrnula von a hlasným štekaním oznamovala, že už sme tu tešiac sa na starú mamu a Ňaňka a ich psíka.
V rozhovore sa deň blížil k svojmu záveru. Keď po skončení filmu mamka s prstom na perách hľadala potichúčky ovládač, aby vypla televízor a nevyrušila zo spánku Ňaňa, tak som si uvedomila aké krásne sú obyčajné chvíle ľudí ktorí sa tešia zo vzájomnej prítomnosti. Ako málo stačí človeku na to, aby naplnil svoj život šťastím a láskou...
