Hľadí na svoje vráskavé ruky, ktoré usilovne plietli jednu vzorku za druhou pre vnúčaťa, deti, rodinu...
Vystiera ruky k slnku a necháva ich pohládzať slnečnými lúčmi, počúva spev vtákov a kochá sa pohľadom na sviežu zeleň...
S vďakou rozpráva svojej vnučke o svojej mladosti a manželovi, ktorého prežila o neuveriteľných 36 rokov... Už iného muža nemala... Rozpráva, tvár ožíva spomienkami, zatiaľ čo ju vnučka uhlíkom portrétuje a zachytáva každú vrásku jej stále krásnej tváre... Aj vnučka v mysli blúdi a spomína si ako jej držala vlnu, ktorú Omama zmotávala do klbiek, ktoré sa neskôr premenili do krásnych svetríkov, ako spolu chodievali k spievajúcej fontáne v Košiciach a na spoločné výlety do hôr na Liptove...Neskôr, keď už nemohla chodiť a opatrovala ju s láskou dcéra, vnučkina mama, na spoločné rodinné obedy, kedy Omama počúvala veselú debatu a sama sa zapájala úryvkami z minulosti...
Naša stará mama – Omama, ako sme ju volali, sa minulý rok dožila 101 rokov a 5 mesiacov, tou vnučkou som bola ja ...
